Moderátor – jeden z nás


Moderátor – čo si pod týmto pojmom predstavíte ako prvé? Pravdepodobne celebritu v štúdiu. No čo ak vám prezradíme, že i vy sa môžete stať moderátorom? Nepotrebujete na to ani štúdio, ani televízny štáb. Svoje tajomstvo úspechu moderovania vám radi prezradia moderátori 4. ročníka Festivalu vedomého života
a dlhoroční členovia nášho klubu Darina Peterková a Peter Trnka.

Peter Trnka a Darina Peterková
– moderátori 4. ročníka Festivalu vedomého života


Na začiatok sa prosím, predstavte a v krátkosti nám prezraďte, prečo ste sa stali členmi Toastmasters.


D: Aktuálne som vedkyňa a popri svojej práci robím všetko možné aj nemožné. Do Toastmasters som pred piatimi rokmi išla s tým, že ako študentka prírodných vied a budúca vedkyňa budem musieť prezentovať svoje výsledky. Vôbec som to nezvládala – preto som sa rozhodla zapracovať na sebe a zlepšiť svoje prezentačné zručnosti.

P: Momentálne pracujem ako referent na mestskom úrade. Popritom sa venujem i koučingu a mentorstvu. Moja vízia je pomáhať ľuďom. Toastmasters – to bola pre mňa výzva, ktorá stále trvá, napreduje a mení sa.


Veda a administratíva – obe kariérne sféry sú značne odlišné od sféry moderovania. Kedy prišla u vás túžba si vyskúšať „plávať v týchto vodách“?

P: Prvý vnem? Prekonanie komfortnej zóny. Stáť pred ľuďmi, dať im niečo a priblížiť im človeka, ktorý vystúpi po tebe – je to ťažké, no pritom také jednoduché. Chcel som prekonať sám seba.


D: Postupom času som si začala užívať čas strávený na pódiu. Rada rečním i vytváram atmosféru. Moderovanie bol len ďalší krok. Pripraviť ľudí na rečníka je tiež nastavenie atmosféry – akurát pred rečníckym výstupom. No rečník je rečník a moderátor je moderátor…


P: Je to tvár, o ktorej môžeš tvrdiť „Ty si tam stále a ty nám tu niečo dáš aj bez toho, aby si niečo urobil ako rečník.“

Obaja to svojím spôsobom beriete ako výzvu. Chcete odovzdať hodnotu – predstaviť človeka a zároveň priniesť publiku dobrú náladu – prípadne ho pripraviť na to, že mu ju rečník odovzdá. Chápem to správne?

D: Áno, sčasti je tam aj sebeckosť – chuť byť stredobodom pozornosti. (žartovne poznamenala s úsmevom na tvári)

P: Jednoducho byť tvárou, na ktorú sa publikum teší, keď sa objaví.


Keď už sme pri objavovaní, kedy prišiel moment, keď sa vo vašom živote objavil Machi a ponuka moderovať Festival vedomého života? Ako ste sa dostali od moderovania Toastmasters stretnutí v Trnave do Piešťan?


D: Machi sa stal členom zakladajúceho sa klubu Toastmasters Trenčín, ktorý zakladal náš vtedajší trnavský člen Martin Šumec. Presne si pamätám ako Machi predložil ponuku členom do skupiny Toastmasters – napísal tam, že usporadúva takýto festival a dáva do ponuky moderovanie. Veľmi mi búšilo srdce: „Jaaa! Ja by som to chcela vyskúšať! Ale mám vôbec na to? A nepokazím to?“ pomyslela som si. Napokon som si povedala, že nadišla chvíľa sa chopiť tejto skvelej príležitosti. Prihlásila som sa ako prvá. Išla som do toho. Mala som veľký stres, no nakoniec to dopadlo tak, že som sa stala stálou súčasťou festivalu.


P: Dokonca by som tvrdil, že si tvárou festivalu, Darinka! Čo sa týka mňa, tiež som Machiho spoznal cez Toastmasters Trenčín. Minulý ročník som sa zúčastnil festivalu ako prednášajúci, kde som rozprával o Toastmasters. Tento rok som opäť prijal pozvanie, no teraz som prišiel Darinke robiť partnera pri moderovaní.


V čom vidíte rozdiely medzi moderovaním festivalu a malých komunitných stretnutí, prípadne iných udalostí? Napríklad, viem o tebe Darinka, že si moderovala i rôzne súťaže aj vedeckú konferenciu…


D: Najväčší rozdiel je, že na stretnutiach aj súťažiach Toastmasters poznám takmer všetkých prítomných. Na druhej strane, na festivale obvykle poznám veľmi málo ľudí (teraz už viac po opakovaných moderovaniach). Pracovať s dynamikou cudzích ľudí je iné ako pracovať s dynamikou ľudí, ktorých poznám, s ktorými máme čosi spoločné – témy, humor a podobne. V rámci moderovania festivalu sa tiež deje množstvo vecí „za oponou“. Veľa vecí sa pokazí, vyskytne sa zmena – treba ju oznámiť ľuďom, byť stále v strehu.

A na vedeckej konferencii si mala viac známych ľudí alebo to bola výzva ako v prípade festivalu – viac cudzincov?


D: Tam boli iba cudzinci. Bola to pre mňa ešte väčšia výzva než predtým, pretože sa odohrávala v online priestore kvôli Covidu. Približne dve-tri hodiny som moderovala čisto do kamery – nevidela som ani jednu jedinú osobu, hoci ma počúvalo viac ako sto účastníkov. V podstate som moderovala sama pre seba. (zasmiala sa)

Peťo, čo sú podľa teba podstatné rozdiely medzi moderovaním festivalov a stretnutí Toastmasters?


P: Na Toastmasters stretnutiach je agenda takmer stále rovnaká. Keďže som často moderátor, tak aj keď mi niečo vypadne, viem si na to spomenúť. Poznám, čo zväčša nasleduje za sebou – aký rečník ide, prípadne aké sú tam úlohy. Pri každom festivale sa udeje vždy niečo nové. Tam je ten rozdiel. V tomto je moderovanie pravidelných
„menších“ akcií jednoduchšie.

Okrem toho sa konali na tomto festivale aj trhy, takže bolo potrebné predstaviť aj stánkarov, ich produkty, čomu sa venujú, na čo sú ich produkty dobré. Napríklad predajca sviečok – ktokoľvek by zachytil takýto krátky opis, nepovie mu to nič. Potrebujeme divákovi prezradiť, kto predavač je ako osobnosť, na čo tie sviečky slúžia – poskytnúť mu obšírnejšie informácie aby sme zaujali jeho pozornosť.


V rámci „predávania myšlienok“ ako vnímate zakomponovanie témy festivalu /
Toastmasters stretnutí do vašich výstupov? Kde mali účastníci možnosť zachytiť
„Pokojného bojovníka“?


D: No my sme boli tí pokojní bojovníci. Navonok sme sa tvárili, akí sme v pohode, a pritom vo vnútri sme čelili množstvu valiacich sa myšlienok – Nezabudni priniesť vodu ďalšiemu rečníkovi. Nespomenuli sme tohto stánkara, ktorý prišiel. V programe nastala zmena – oznám ju…


P: Zapamätaj si, čo vravel rečník, aby si vedel na neho naviazať. Prepoj sa na ďalšieho rečníka. Keď už mu vypršal čas, nájdi správny moment, kedy mu vstúpiš do reči tak, aby si ho neprerušil, ale aby svoje vystúpenie dobre ukončil…


D: Komunikuj s Peťom a ustráž si čas… aby sme na pódiu neboli príliš dlho, ale ani príliš krátko…

Skrátka ste bojovali s výzvami, ktoré vám festival nastražil do cesty.


P: Áno. Museli sme vzájomne spolupracovať, hoci sme sa častokrát cítili vyčerpane. Ale museli sme tam byť. Ako moderátor síce reálne odrobíš dve, tri minúty, avšak psychicky si tam ešte pred začiatkom festivalu. Hodinu predtým a dokonca aj hodinu potom.


Zaujímavé je, že nikto by z vášho vystupovania neusúdil, že za usmievavou tvárou, ktorá rozdáva energiu sa skrýva vystresovaná, vyčerpaná myseľ bojujúca s rôznymi okolnosťami. Aké triky používate v rámci moderovania, aby ste podávali takýto výkon – či už v rámci dvojice alebo sólo?

D: Na začiatok je najdôležitejšia príprava. Uvedomenie si, že vždy sa niečo môže pokaziť. Keď sa zmierim som skutočnosťou, že to nikdy nebude také dokonalé, ako si to predstavujem a želám, opadne zo mňa veľa stresu.

P: Áno, je dôležité si dovoliť urobiť chybu a prijať to, že keď urobím chybu, idem ďalej. Ľudia nevedia, čo im chcem prezradiť. Takže keď na niečo zabudnem alebo to poviem inak, oni to nevedia. Keď si toto uvedomím, tak mi tiež dokáže opadnúť veľmi
veľa stresu.


Okrem toho je dôležité byť sám sebou. Mám hendikep, račkujem, či neviem vysloviť nejaké zložité slovo? Aspoň sa o to pokúsim. Nevyjde to? Zasmejem sa a idem ďalej. Treba zostať sám sebou. Vtedy ma aj to publikum akceptuje – „Je to jeden z nás – na nič sa nehrá, nepovyšuje.“

D: Potom už je to skúsenosť, ktorá dodáva pokoj. Čo sa týka moderovania vo dvojici… treba si na to nájsť človeka, s ktorým sa poznáš už dlhšie. My s Peťom sa poznáme päť rokov a veľa času trávime spolu v rámci Toastmasters.


P: Toastmasters, iných osobnostných a rozvojových tréningov, Mensy Slovensko…


D: … trávime spolu veľa času aj ako kamaráti…

P: …a máme tiež podobné mentálne nastavenie. S Darinkou si rozumieme, častokrát aj myšlienkami či pohľadom.


Predostreli ste zaujímavý protiklad – „Buď pripravený byť spontánny.“


D: Určite. Improvizácia skôr či neskôr príde, pretože ako moderátori reagujeme aj na publikum. Keď vidím, že publikum zaspáva, tak je mojou povinnosťou ho zobudiť, aby mal rečník pozornosť.

P: Alebo keď sa publikum baví, potrebujeme ho zmierniť: „Dosť, teraz ideme my a po nás ide rečník. Už seď a dávaj pozor.“ Treba vedieť pracovať s publikom.


Spomenuli ste zatiaľ jeden aspekt moderovania – prípravu. Ale čo so stresom a neistotou?


P: Stres podľa mňa nikdy úplne nezmizne. Vždy ho budeš cítiť. Otázkou je, ako ho dáš navonok a ako s ním vnútorne spolupracuješ. Keď moderuješ vo dvojici, máš príležitosť sa oprieť o svojho partnera – keď na niečo zabudneš, jemu to môže napadnúť a potiahnete sa navzájom.


D: Keby som nemala stále určitú mieru stresu, tak by som vedela, že mi na tom nezáleží a mám to v paži.


P: Stres tam bude zároveň aj kvôli tomu, lebo sa predávaš aj ty ako osobnosť. No a keď mi na sebe záleží, tak budem v strese – aby to dobre dopadlo, aby som bol dobrý.


V dvojici je jednoduchšie si byť navzájom oporou. No kde si nájdete oporný bod, keď moderujete ako „samostatná jednotka“? Nemôžete sa len tak pozrieť na náhodného člena publika a urobiť si z neho oporný bod…


D: Prečo nie? Prečo by som sa nemohla pozerať na niekoho, kto sa tam pekne usmieva?


P: Akurát som to chcel povedať. V publiku si môžem vytipovať sympatickú mladú slečnu, ktorá ma priťahuje. Sú aj také finty, že si do publika dávam „svojich“ ľudí – dokonca si ich rozmiestňujem, aby som s nimi mal očný kontakt. Spomínam si, že keď Darinka moderovala sama, tak mala v publiku svojich vytipovaných ľudí – bol som
tam ja a aj iní jej kamaráti. Publikum sa taktiež môže použiť ako opora.


D: Súhlasím. Napriek tomu je najdôležitejšie vedieť sa spoľahnúť sám na seba – mať určitú dôveru v samého seba. „Áno zvládnem to, nech sa stane čokoľvek. Nejakým spôsobom to zvládnem a neutečiem.“


P: Určitým spôsobom aj omyl či trapas vie nabudiť atmosféru. „Ups, pomýlil som sa hahaha, ideme ďalej.“ Zakopneš, vyleješ vodu… Publikum sa zasmeje a musíš to vedieť ustáť.


Samozrejme. I to patrí do umenia moderovania – otočiť nepríjemnú situáciu na humor. Pri vašich výstupoch určite nechýbal ani ten – v istých pasážach programu ste dokonca mali akoby vlastný stand-up moment. Odkiaľ beriete energiu na tieto vystúpenia – obzvlášť keď ste vyčerpaní?


P: My sme si užívali nás dvoch.


D: Áno, my sme sa bavili sami so sebou. Niekedy až príliš, uznávam. Podstatné bolo, že sme si to užívali a popritom sme sa navzájom podpichovali.


P: Podpichovali, ťahali a to tvorilo tú energiu.


Podľa mňa i spätná väzba od publika vás dokázala motivovať k tvorbe dobrej nálady. Keď zacítite, že sú v dave ľudia, ktorí vás neprišli zhodiť, ale chcú, aby ste uspeli a priniesli im zážitky, dokáže to moderátora nabudiť. Oni vám prinášajú nadšenie a oporu, ktoré im chcete vrátiť späť. To tvorí kolobeh energie, ktorú si navzájom vymieňate.


P: Áno. Nemôžem však vravieť za všetkých ľudí, čo sú v publiku, či mi nechcú zle. Ale vnímam to tak, že som tam pre nich a idem dať zo seba to najlepšie. To, čo je naj v ten daný moment vo mne, to im mienim dať. Keď je to takto málo (naznačil rukou palec a ukazovák vzdialené od seba 1 cm), tak je to takto málo, ale im dám to najlepšie. Keď mám takto veľa (rozpäl ruky dokorán), dám presne toľko. No vždy to musí byť to najlepšie zo mňa.


D: Práve si mi pripomenul, ako som raz moderovala Toastmasters súťaž v humorných prejavoch. Bol veľký časový sklz. Keď som videla na ľuďoch akí sú nervózni, hladní a unavení, povedala som si: „Nooo Darina, teraz je to na tebe, aby si ich prebudila. Je tvojou zodpovednosťou, aby sa ľudia na tých humorných rečiach smiali.“ V podstate
som tam dve hodiny „hulákala“ na celú miestnosť – niektorí mi neskôr prezradili, že im to vadilo. No prevažná väčšina ľudí ma pochválila za to, ako veľa skvelej energie som priniesla.


Napriek tomu si každý niečo z tej súťaže odniesol. A čo si odnášate vy? V čom vnímate, že vás moderátorské skúsenosti obohatili v rámci pracovného, prípadne osobného života?


D: V prvom rade som si začala užívať moderovanie. Zistila som, že čím som viac sama sebou a menej hrám divadlo, tým je to pre ľudí a tiež pre mňa prirodzenejšie a príjemnejšie. Naučila som sa nebáť otvoriť sa ľuďom, byť zraniteľná a prepojiť sa s nimi – nehľadiac na to, či sú to deti alebo dospelí.


Peťo, aké nové obzory otvorilo moderovanie tebe?

P: Kam ma to dostalo? Do tohto rozhovoru! (zavtipkoval) Zmenil som sa z malého, uzavretého introverta na „pootvoreného“ extroverta, ktorý má rád ľudí a vyhľadáva ich. Otvorili sa mi dvere do osobnostného rozvoja. Vďaka lepším komunikačným zručnostiam ma tiež povýšili v práci – chcú si ma tam udržať. Taktiež som spoznal
ľudí, ktorí zhodou okolností rozmýšľajú ako ja. Som vďačný za všetky príležitosti a teším sa, kam sa ešte dostanem.

Zmienil si budúcnosť – aj na tú vašu som zvedavá. Máte záujem spolu moderovať i ďalší ročník festivalu, prípadne inú zaujímavú udalosť?


P: Za mňa áno.


D: Určite. Žiaľ, nezávisí to celkom od nás. Ak sa naskytne príležitosť, tak ju využijeme. Či už ju dostane Peťo a zavolá mňa alebo naopak.


P: Keď to bude na nás, tak do toho ideme určite spolu.


V prípade, že máte príležitosť moderovať vo dvojici, no nemôžete sa zvoliť navzájom, s kým si prajete odmoderovať akciu?


P: Nemám na to jednoduchú odpoveď. Záleží na tom, čo by som moderoval. Keby som moderoval tuningový zraz, tak s niekým iným ako keď mám moderovať kresťanský festival. Záleží aj na naladení, danej situácii… Je tam veľa premenných. Nemám konkrétneho človeka.


D: Mala som možnosť byť pri tom, keď Adela Vinczeová improvizovala – keď ju k nám zavolali na 10. ročník IQ Olympiády. Prišla naozaj nečakaná situácia – deti sa jej mali pýtať otázky ale zostali zaskočené, tiché. Vtedy Adela bravúrne otočila situáciu. Pomyslela som si: „Toto by som chcela vedieť, aby ma aj takéto situácie nezaskočili.“


Počujem v tom želanie si niečo zamoderovať s Adelou?


D: Moderovanie nie je primárny smer, ktorým sa chcem uberať. Na Slovensku (nevravím, že to je zlé) sú moderátori a celkovo ľudia v médiách „upratávaní“ hlasovými pedagogičkami. Áno, je dôležité aby nám bolo rozumieť. Ale keď sa pozrieme do zahraničia – Amerika a podobne, tak tam vyslovene ich prízvuk a spôsob akým rozprávajú sú ich charakterové črty, ktorými sú zaujímaví. Keďže mám svoje „ francúzske r“, tak ma moderovanie v médiách veľmi neláka.


Pri príležitosti konania sa Festivalu vedomého života mám pre vás výzvu – spomeňte si na vaše moderátorské vystúpenie. Čo si uvedomujete, že boli vaše hviezdne momenty a na ktorých nedostatkoch plánujete do budúcna zapracovať?


D: Keďže je mi prirodzenejšie sa kritizovať ako chváliť, začnem tým, v čom by som sa mohla zlepšiť. Viem, že pri viacerých rečníkoch mi chýbali spätne niektoré informácie. Preto chcem do budúcna zlepšiť svoju prípravu – mať k dispozícii všetky podstatné informácie, ktoré ako moderátorka potrebujem mať.


P: Súhlasím s Darinkou. I ja plánujem zapracovať na svojej príprave. Pred uvedením rečníkov sa ich nabudúce spýtam ako mám správne vysloviť ich mená – tým sa vyvarujem omylom.


D: Čo sa týka toho, čo sa nám podarilo…


P: …tak to bolo telepatické nadväzovanie samých na seba.


D: Mne sa páčilo krásne premostenie, ktoré som urobila po reči Janky Felisita. Rozprávala o tom, že chlap je hĺbavý a musí si danú vec premyslieť, zaliezť do svojej jaskyne a potom z nej vyjsť von. Keď ukončila svoju prednášku, išla som veľmi pichľavo do Peťa: “Tak čo, už si vyliezol zo svojej jaskyne? Môžeš rozprávať?“ Myslím si, že
to bolo na hrane, ale zároveň si myslím, že sa mi to veľmi podarilo.


P: Vedel som, že si to môžem k Darinke dovoliť a zároveň som dovolil aj ja jej, aby si ona doberala mňa. Toto veľmi odľahčovalo situáciu – že sme navzájom dobiedzali, ale v dobrom.


Je skvelé, že viete kde sú vaše hranice aj to, že si viete všetko medzi sebou odkomunikovať. Usudzujúc z tvárí ľudí v publiku, pochopili, že si navzájom robíte “zo seba žarty, že nie ste na seba ofenzívni. Toto porozumenie značne napomohlo k vytvoreniu vtipnej atmosféry.


Posledná otázka. Akú hlavnú myšlienku chcete čitateľom skrze tento článok odovzdať?


D: Vyskúšaj si moderovanie. Rob to a neboj sa robiť chyby.


P: Rob to, buď sám sebou, na nič sa nehraj.

5 thoughts on “Moderátor – jeden z nás”

  1. I was very happy to uncover this great site. I need to to thank you for your time for this particularly wonderful read!! I definitely loved every little bit of it and I have you book marked to see new information on your web site.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.