Nabudený a zároveň príjemne unavený je môj pocit po Toastmasters DRIVE víkende, ktorý sme absolvovali v Krásne nad Kysucou s mojimi kamarátmi z Klubu Toastamsters Trnava, Petrom Trnkom a Martinom Šumcom. Bol som na vážkach, či tam mám ísť. Tajne som dúfal, že vyhrám súťaž o najaktívnejšieho člena, čo sa mi podarilo a to ma presvedčilo o tom, že tam mám určite ísť.
V piatok som sa vypýtal z práce skôr, aby sme stihli akciu načas. S Peťom sme sa stretli v Trnave a s Martinom v Považskej Bystrici. Očakávania počas cesty boli veľké! Aké workshopy zažijeme? Akí ľudia tam budú? Po príchode sme čakali na ďalších účastníkov z iných klubov. Zvítali sme sa a po večeri nasledovala relaxácia. Polovicu ľudí som tam poznal. Druhú polovicu nie. Mal som z toho strach, trému, obavy, ako ma príjmu! Dokonca som tam spoznal niekoho z koho som mal špeciálne veľkú trému! Preto som pri relaxácii bol veľmi neuvoľnený. Večer sme debatovali v jedálni pri mojej „športovej večeri“, ktorá pozostávala z klobásy, syru bambino, mandarínky, čokolády, rumu a piva. Atmosféra sa uvoľnila a postupne som sa spriatelil s ďalšími členmi. Šiel som spať skôr, keďže som mal deficit spánku a čakal ma veľký deň.
V sobotu ráno po rozcvičke a raňajkách nás čakal zaujímavý workshop od Petra Šándora: „Ako tvoriť príbehy.“ Jeden z mojich najlepších zážitkov víkendu! Dozvedeli sme sa aké sú spôsoby tvorenia príbehov. Ja som prejavil svoju tvorivosť a povedal rozprávku o 3 prasiatkach s takým koncom aký nečakal nikto. Bral som to ako výbornú rozcvičku na večer!
Poobede som strácal energiu a zaspával. Vtedy prišla Miťova prednáška: „Akú hodnotu ukrýva Toastmasters.“ Priznám sa, po krátkom úvode som tam zaspal od únavy a neviem o čom bola. Dôležitejšie bolo pre mňa to, že som si odpočinul. Veľký okamih sa blížil. Vybrali sme sa na krátku prechádzku po dedine. Ja som ju využil na dokonalé prečistenie hlavy pred mojou rečou, ktorá ma čakala. Videl som v tom paralelu. Pred súťažou v mŕtvom ťahu som si tiež čistil hlavu prechádzkami. Lenže na tej súťaži som na pódiu pár sekúnd a tu budem pár minút! Potom to prišlo! Začal sa Masterclass a moja prvá reč o Mentoringu! Keď som prichádzal na pódium a podával si s moderátorom ruku, vedel som len 2 veci: 1. som si to ani raz nepovedal a teda to bude náročnejšie; 2. Viem základné body a mám na to, aby som to zvládol! Keď som začal hovoriť napätie opadlo, ale stále tam nejaké bolo. Po ukončení mojej rečí a jej hodnotení ma ovládla eufória! Mnoho ľudí som prekvapil svojím vystupovaním. Predtým ma vnímali ako agresívneho človeka. Dodalo mi to energiu do ďalšej práce! Veľmi silno na mňa zapôsobilo ako sme s Peťom a Martinom išli do mojej izby a trénovali moju reč a pracovali na odporúčaniach! Keď odišli prešiel som si to ešte sám, osprchoval sa a išiel hneď spať.
Nedeľné ráno bolo ťažké! Zobudil som sa s neskutočnou bolesťou v bedrovom kĺbe. Nevedel som dostúpiť ani na nohu! Zachoval som chladnú hlavu. Dal som si tabletky na uvoľnenie svalstva, proti bolesti a ľahol som si. Vstal som neskôr, ale našťastie bolesť ustúpila. Dal som si studenú sprchu a po nej prišiel k oknu a viackrát sa zhlboka nadýchol. Povedal som si: „Dnes spravím najlepšiu reč vo svojom živote!“ Po raňajkách ma čakala v Masterclass druhá reč. Na pódium som vystúpil znova sebavedome. Hovoril som pomalšie, zato som však dbal na všetky odporúčania, ktoré som dostal. Najťažšie bolo pre mňa znova udržať očný kontakt s publikom. Niektorým som ho venoval dosť. Dokonca som ho venoval aj tým, z ktorých som mal trému. Aj keď len krátko. Pôvodne som nechcel vôbec, ale túžba sa premôcť a zvíťaziť bola silnejšia. Po reči nastal obrovský potlesk! Všetkým sa reč veľmi páčila a ja som sa cítil úžasne ako nikdy predtým! Najťažšia časť, z ktorej som mal najväčšiu radosť, bola za mnou. Všetky stresy opadli a ja som si už len užíval. Prišla ďalšia udalosť, ktorá ma silno zasiahla. Workshop ktorý viedol Andrej Mažáry o Maslovowej pyramíde potrieb. Je to známa vec. Ukázal nám ju z úplne inej perspektívy. Šiel do hĺbky a vysvetlil ako si ľudia svoje skutočné potreby nedokážu naplniť. Nevedia čo sú ich skutočné potreby a zaoberajú sa inými. Dosť ma to zasiahlo. Vtedy som si uvedomil ako málo poznám sám seba. Musím zapracovať na hlbšom spoznávaní samého seba.
Po ukončení sme sa rozlúčili a odchádzali ako poslední a v aute sa ešte dlho rozprávali o našich dojmoch z víkendu a ďalších plánoch. Teším sa na ďalší Toastmasters Drive víkend budúci rok!
Autor: Ivan Lazor